Choď na obsah Choď na menu
 


Prvá kapitola

19. 12. 2018

Mesto sa prebúdzalo do nového rána. Drozdy svojím spevom volali spáčov z postele. Neprekážalo im ani trúbenie áut, ani hluk mestskej dopravy, ani ľudská vrava. Oznamovali svetu, že prišiel ďalší jarný deň. Teplý vetrík povieval a strapatil ľuďom vlasy. Väčšina si ranné šantenie vetra  nevšímala. Každý mal plnú hlavu starostí. Ani v malej ambulancii  štátnej nemocnici to nebolo inak.

Zazvonil telefón. Dve mladé ženy prerušili rozhovor, jedna z nich zdvihla slúchadlo.

„Áno, počúvam. Neplač.  Pomaly, nič ti nerozumiem. Nerev. Idem, hovorím nerev!“

„Čo sa stalo Olinka? Kto plače?“

„Zuzana. Vôbec nechápem prečo. Nič som jej nerozumela.“

„Ktorá Zuzana? Tá tvoja priateľka z detstva? Veď ona bola vždy veselá, úsmev od ucha k uchu.“

„Hej ona. Asi jej preskočilo, alebo má hysterický záchvat. Ešte som ju nepočula takto  plakať a to prežila neľahké chvíle. Poď, ideme za ňou, asi sa stalo niečo vážne. Nie, ona nekričala, ona  vrieskala. Bojím sa, že to bude viac ako vážne.“

„Tak dobre, idem s tebou som zvedavá. Rada pomôžem, je mi sympatická.“

„Ďakujem.“

Ženy opustili ordináciu a pobrali sa za kamarátkou. Boli vystrašené a znepokojené. Po ceste sa dohodli, čo budú robiť. Musia Zuzanu upokojiť za každú cenu.

„Nie, nič mi nevysvetľuj, nechcem počúvať tvoje klamstvá. Bol si prichytený pri čine, máme tvoje odtlačky prstov a záznam z priemyselnej kamery. Služba, odveďte ho.“

Policajt, asi štyridsaťročný, otvoril dvere. Iný príslušník štátnej polície odviedol podozrivého do cely predbežného zadržania. Ten celý čas nadával a hromžil. Patril k elite podsvetia a nechal sa zatknúť ako taký zelenáč. Že spáchal trestný čin ho vôbec netrápilo.

Toto mu nedarujem, pomstím sa. Do basy nepôjdem, to nech si vyhodia z hlavy.

Medzitým náš vyšetrovateľ otvoril zásuvku na stole a vybral balíček s desiatou. Smutne sa usmial. Už mesiace mu nechutilo a žalúdok nepočúval. Práve dnes mu bolo najhoršie, už nevedel čo robiť. Netešil sa, napriek tomu, že chytili veľkú rybu. Všetko závisí od prokurátora a sudcu, to si uvedomoval.  Vzdychol si a zahryzol do chleba s maslom. Nič iné totiž nemohol zjesť a k lekárovi ísť nechcel. Odchlipol si z tureckej kávy a otvoril ďalší spis s nevyriešeným prípadom.